Blog IMMERSE

Sledujte náš Twitter účet @Immerse_Project a zostaňte naladení.

Stretli ste sa už niekedy s niekým, kto čelí výzvam s alkoholom alebo drogami? Je celkom pravdepodobné, že áno. Pomerne značná časť svetovej populácie sa občas poddáva užívaniu drog alebo problémovému konzumovaniu alkoholu. Čo je však ešte znepokojujúcejšie, je to, že približne každý desiaty človek na svete trpí poruchou užívania látok. To je problematické minimálne povedané. Užívanie látok má priamy negatívny vplyv na fyzické zdravie, ale tiež má trvalý vplyv na rôzne aspekty života mimo fyzického zdravia, ako je kvalita sociálnych vzťahov a ekonomická stabilita. Následné účinky užívania látok boli pozorované v rôznych vrstvách spoločnosti (UNODC, 2022; WHO, 2018).

Len jedna šestina jednotlivcov s problémami s pitím a jeden z desiatich užívateľov drog dostáva adekvátnu liečbu (Mekonen et al., 2021; Degenhardt et al., 2017). K tomu prispieva niekoľko faktorov. Dôležitú úlohu zohráva nedostatok špecializovaných zdravotných služieb, čo komplikuje prístup postihnutých k pomoci, ktorú potrebujú. Existuje však aj významná neochota určitých jednotlivcov vstúpiť do programov liečby, čo ďalej bráni ceste k uzdraveniu. Okrem toho, aj pre tých šťastnejších, ktorí dostanú liečbu, asi polovica z nich zažije relaps počas svojej cesty k prekonaniu závislosti (McLellan et al., 2001).

Podľa mojej skúsenosti závisí dosiahnutie úspešných výsledkov liečby porúch súvisiacich s užívaním látok od niekoľkých kľúčových faktorov. Na začiatok je dôležité pomáhať jednotlivcom pri vyvíjaní hlbšieho povedomia o sebe a vybaviť ich konštruktívnymi stratégiami zvládania ťažkých situácií. Vybavenie ich konštruktívnymi stratégiami na zvládanie ťažkých situácií je rovnako dôležité. Avšak možno najdôležitejším aspektom je podporovanie ich dlhodobej motivácie na zotrvanie v abstinencii. Verím, že toho možno dosiahnuť, keď sú tieto osoby liečené v bezpečnom pracovnom vzťahu s liečiacim lekárom, kde sú obe strany primerane zapojené do procesu liečby. Otázka však zostáva, ako sa môžeme zamerať na zlepšenie týchto kľúčových faktorov.

V dnešnej digitálnej ére vlastní takmer každý smartfón s pripojením na internet. Táto široká dostupnosť digitálnej technológie významne ovplyvnila zdravotníctvo prostredníctvom vzostupu mobilných zdravotníckych praxí, bežne nazývaných "mHealth". Prístup mHealth zahŕňa využívanie mobilných digitálnych zariadení na podporu alebo zlepšenie verejných zdravotných praxí. Integrácia nástrojov mHealth do paradigiem liečby má obrovský potenciál zmeniť aj starostlivosť o závislosť. Využitím mHealth môže liečba jednotlivcov zápasiacich s návykovým správaním stať sa prístupnejšou, personalizovanejšou a zaujímavejšou.

Momentálne je k dispozícii množstvo mobilných aplikácií na zníženie užívania alebo podporu abstinencie od psychoaktívnych látok. Problémom však je, že mnoho týchto aplikácií neobsahuje dostatočné informácie o ich teoretických základoch, vývoji, validácii a neškodnosti (Bahadoor et al., 2021; Staiger et al., 2020). Tie, ktoré prešli validáciou, sú účinné pri liečbe závislosti (Carreiro et al., 2020). Avšak zriedkavo sa v praxi používajú.

Jednou z otázok, na ktorú sa snažíme odpovedať v rámci projektu IMMERSE, je prečo efektívne nástroje mHealth nie sú rutinne používané v liečbe. Navyše, chceme ísť ďalej a poskytnúť "usmernenie" o tom, ako implementovať nástroj mHealth založený na ESM čo najefektívnejšie do bežnej psychiatrické a psychologické starostlivosti.

Moje klinické a výskumné záujmy sú v oblasti závislostí. V rámci projektu IMMERSE ma zaujíma, ako pacienti, ktorí sa zotavujú závislostí, vnímajú použitie nástrojov mHealth v ich liečbe. Čo si myslia, že sú prekážky alebo, naopak, zjednodušujúce faktory pri používaní týchto nástrojov? Aké sú ich obavy a ako im môžeme pomôcť ich odstrániť? Tieto sú dôležité otázky, na ktoré musíme odpovedať, aby sme úspešne mohli používať nástroje mHealth v klinickej praxi.

Ako som už spomenul, bezpečná terapeutická aliancia a primerané zapojenie do liečby zo strany oboch strán, pacienta a lekára, sú kľúčové pre úspešnú liečbu. Primerané využitie nástrojov mHealth môže prispieť k lepšiemu porozumeniu medzi pacientom a jeho lekárom, čo vedie k lepšiemu vzťahu a väčšej motivácii pacienta podieľať sa na rozhodnutiach o liečbe a dodržiavať odporúčania lekára.

Sumarizujúc, vo svojej dizertačnej práci sa zameriavam na skúmanie vplyvu nášho digitálneho nástroja na jednotlivcov podstupujúcich liečbu závislostí. Hodnotím vplyv tým, že študujem, či nástroj prispieva k väčšiemu zapojeniu do liečby, zlepšuje zdieľané rozhodovanie s lekárom o priebehu liečby a prispieva k lepšej pracovnej aliancii medzi lekárom a pacientom. Ďalej skúmam kľúčové faktory, ktoré jednotlivci podstupujúci liečbu závislostí považujú za kľúčové pre používanie nástrojov mHealth založených na ESM v terapii.

Zaujíma vás viac o mojej práci? Neváhajte ma kontaktovať e-mailom na: adam.kurilla@uniba.sk.

Referencie

1. Bahadoor, R., Alexandre, J.-M., Fournet, L., Gellé, T., Serre, F., & Auriacombe, M. (2021). Inventory and Analysis of Controlled Trials of Mobile Phone Applications Targeting Substance Use Disorders: A Systematic Review. Frontiers in Psychiatry, 12, 622394. https://doi.org/10.3389/fpsyt.2021.622394

2. Carreiro, S., Newcomb, M., Leach, R., Ostrowski, S., Boudreaux, E. D., & Amante, D. (2020). Current reporting of usability and impact of mHealth interventions for substance use disorder: A systematic review. Drug and Alcohol Dependence, 215, 108201. https://doi.org/10.1016/j.drugalcdep.2020.108201

3. Degenhardt, L., Glantz, M., Evans-Lacko, S., Sadikova, E., Sampson, N., Thornicroft, G., Aguilar-Gaxiola, S., Al-Hamzawi, A., Alonso, J., Helena Andrade, L., Bruffaerts, R., Bunting, B., Bromet, E. J., Miguel Caldas de Almeida, J., de Girolamo, G., Florescu, S., Gureje, O., Maria Haro, J., Huang, Y., … on behalf of the World Health Organization’s World Mental Health Surveys collaborators. (2017). Estimating treatment coverage for people with substance use disorders: An analysis of data from the World Mental Health Surveys. World Psychiatry, 16(3), 299–307. https://doi.org/10.1002/wps.20457

4. McLellan, A.T., Lewis, D.C., O'Brien, Ch.,P., & Kleber, H.D. (2000). Drug dependence, a chronic medical illness: implications for treatment, insurance, and outcomes evaluation. JAMA, 284(13), 1689–1695. https://doi.org/10.1001/jama.284.13.1689

5. Mekonen, T., Chan, G. C. K., Connor, J., Hall, W., Hides, L., & Leung, J. (2021). Treatment rates for alcohol use disorders: A systematic review and meta‐analysis. Addiction, 116(10), 2617–2634. https://doi.org/10.1111/add.15357 

6. Staiger, P. K., O’Donnell, R., Liknaitzky, P., Bush, R., & Milward, J. (2020). Mobile Apps to Reduce Tobacco, Alcohol, and Illicit Drug Use: Systematic Review of the First Decade. Journal of Medical Internet Research, 22(11), e17156. https://doi.org/10.2196/17156

7. United Nations Office on Drugs and Crime. (2022). World drug report 2022. United Nations, Vienna.

8. World Health Organization. (2018). Global status report on alcohol and health 2018. World health organization, Geneva.