The IMMERSE blog

Sledujte náš Twitter účet @Immerse_Project a zostaňte naladení

RoboTerapeuti: čoskoro na vašom gauči, alebo zostanú v cloude?

Asi o dva mesiace oslávim šesťročné výročie svojho štúdia digitalizácie duševného zdravia, a aká to bola cesta. Keď som začínal túto cestu, vnímal som digitálne technológie ako nástroj na lepšie pochopenie a liečbu problémov s duševným zdravím. Pred šiestimi rokmi by som si nikdy nepomyslel, že AI by mohla „nahradiť“ terapeuta. Dnes o tom zmýšľam inak, a táto myšlienka je jemne povedané, fascinujúca, ale aj trochu desivá. Nižšie rozoberám tri technologické pokroky, ktoré by mohli umožniť prítomnosť „RoboTerapeuta“, a na záver odpoviem na otázku, či by som osobne vyhľadal radu od RoboTerapeuta, ak by niekedy existoval (alebo keď bude existovať).

Pokrok 1: Ľudský hlas AI

Ak ste niekedy sledovali sci-fi filmy, pravdepodobne ste si všimli, že AI často má hlas, ktorý je jasne neľudský. Ak znie ľudsky, zvyčajne jej chýba emocionálna nuansa. To platilo dlhý čas aj v reálnom svete. Napríklad, robot Sophia od Hanson Robotics z roku 2016 — jej hlas a spôsob komunikácie, aj keď pokročilé, boli stále pozoruhodne robotické a bez emócií. Nedávne technologické pokroky však situáciu zmenili. So 90 sekundami audia môže teraz softvér takmer dokonale klonovať hlasy, vrátane emocionálnych nuáns ako intonácia a rýchlosť reči. Niektoré hlasy AI sú natoľko ľudské, že by ste si mohli myslieť, že hovoríte so skutočnou osobou. Napríklad, GPT-4o ukazuje tento pokrok s neuveriteľne realistickými interakciami.

Pokrok 2: Schopnosť AI rozumieť psychologickému významu jazyka

Častým argumentom proti RoboTerapeutovi je, že AI nemôže pochopiť hlbší psychologický význam toho, čo ľudia hovoria. Tento argument sa však stáva čoraz menej relevantným, pretože AI technológia sa ďalej rozvíja. Moderné AI systémy sú navrhnuté tak, aby analyzovali text spôsobmi, ktoré sú stále viac podobné ľudskému chápaniu. Dokážu rozpoznať emocionálne a psychologické detaily detekciou vzorcov a sentimentov, čo im umožňuje interpretovať nielen doslovný význam, ale aj podliehajúce emócie. Napríklad, AI dnes dokáže vykonávať úlohy ako detekcia nálady. Hoci AI ešte nedosiahla plnú úroveň ľudského emocionálneho pochopenia, dosahuje pôsobivé pokroky.

Pokrok 3: Rozpoznávanie vzorcov

Hoci AI dokáže spracovať údaje a generovať odpovede, „necíti“ ani nerozumie rovnakým spôsobom ako človek. Toto obmedzenie zdôrazňuje základný rozdiel medzi ľudskou a umelou inteligenciou: reakcie AI vychádzajú z algoritmov a vzorcov, nie z úprimnej empatie alebo životných skúseností. Avšak rozpoznávanie vzorcov a ich uvedomovanie pacientom je ústredným prvkom toho, čo terapeuti robia v terapii. To vyvoláva zaujímavú otázku: Ak by ste nahrali stovky hodín terapeutických sedení a tieto údaje poskytli AI, mohla by potom vyvinúť dostatočné rozpoznávanie vzorcov na to, aby ponúkla vlastnú formu terapie?

Prečo by som si aj tak vybral ľudskú terapiu

Na záver, moderná AI teraz dokáže klonovať hlasy s emocionálnymi nuansami, porozumieť psychologickému významu prostredníctvom analýzy textu a hoci jej chýba skutočná empatia, mohla by poskytovať terapiu pomocou pokročilého rozpoznávania vzorcov. Napriek tomu interakcia nie je skutočne ľudská a nie som si istý, či by som osobne bol schopný zdieľať svoje najhlbšie myšlienky a pocity s niečím namiesto niekoho. Pripomína mi to dilemu červenej a modrej pilulky z filmu Matrix: vziať modrú pilulku znamená užívať si utešujúcu ilúziu, zatiaľ čo červená pilulka znamená čeliť potenciálne znepokojujúcej realite. Výber AI terapeuta je ako výber modrej pilulky — užívať si ilúziu ľudskej interakcie bez toho, aby sme si uvedomili, že je to stále umelá konštrukcia. AI môže ponúknuť presvedčivú fasádu empatie a porozumenia, ale podľa môjho názoru jej chýbajú životné skúsenosti, emocionálna hĺbka a skutočné ľudské spojenie, ktoré môžu ponúknuť skutoční terapeuti. Rovnako ako červená pilulka odhaľuje pravdu za ilúziou, vedomie, že AI nie je skutočne človek, môže byť tvrdou pripomienkou jej obmedzení. Po takmer šiestich rokoch v tomto odbore som stále plný nádeje, že technológia bude aj naďalej podporovať terapiu — ako sa snažíme s naším nástrojom DMMH — namiesto toho, aby nahradila hlboké ľudské spojenie, ktoré je nevyhnutné pre terapeutický úspech. Napriek tomu sa pýtam, čo by robili ostatní, keby mali na výber — navštívili by ste RoboTerapeuta?