The IMMERSE blog

Sledujte náš Twitter účet @Immerse_Project a zostaňte naladení.

Čo môžeme z IMMERSE zistiť o zvládaní každodenného života?

Počas celého nášho každodenného života je prirodzené stretnúť sa s výškami a pádmi, či už v súvislosti s vonkajšími udalosťami, ktorým čelíme, alebo s našimi vlastnými vnútornými myšlienkami a pocitmi. Často sa môžeme v priebehu niekoľkých sekúnd pohybovať od pomerne pokojného stavu k stresovanému (napríklad keď si uvedomíme, že dôležitý e-mail, ktorý sme mali odoslať, stále leží v našich konceptoch). Naša schopnosť úspešne sa vyrovnávať s týmito výkyvmi bez pocitu nezvládnutia je navrhovaná ako ukazovateľ dobrej psychologickej pohody.

Súčasné pochopenie toho, ako zvládame tieto výšky a pády každodenného života, je také, že každý jednotlivec nesie "náradie" stratégií. Predpokladá sa, že ako sa pohybujeme nahor a nadol, podvedome vyberáme z tohto náradia a aplikujeme tieto stratégie, aby sme si pomohli regulovať sa a zvládali každú situáciu. Toto sa nazýva regulácia emócií (alebo aj zvládanie) a je to niečo, čo všetci robíme aspoň do istej miery. Jednou z kľúčových stratégií, ktorá ma najviac zaujíma vo svojom doktorandskom štúdiu, je experientiálna vyhýbavosť. Experientiálna vyhýbavosť je zovšeobecňujúci termín používaný na opis procesu, ktorým jednotlivec môže pokúsiť sa vyrovnať so stresujúcimi situáciami alebo pocitmi ich úplným vyhnutím. To môže viesť k aktívnemu pokusu jednotlivca znížiť frekvenciu situácií, správania, emócií alebo myšlienok, ktoré sú vnímané ako bolestivé (Hayes et al., 1996).

Výskum týkajúci sa stratégií zvládania, vrátane vyhýbania sa, sa smeroval k kategorizácii stratégií ako užitočných (adaptívnych) alebo neúčinných (maladaptívnych), pokiaľ ide o ich účinnosť pri pomoci nám regulovať sa a zaoberať sa stresujúcimi situáciami, a pokiaľ ide o naše duševné zdravie. Intuitívne to môže dávať zmysel. Napríklad sa zdá, že schopnosť znovu posúdiť situáciu s cieľom zmierniť jej emocionálny dopad môže byť užitočná pri riadení stresujúcej situácie; vyhýbanie sa problému a potlačovanie týchto pocitov sa zdá, že môže viesť len k negatívnym výsledkom.

Avšak nedávno sa navrhlo, že predpokladať, že každá stratégia je buď adaptívna alebo maladaptívna, je omyl. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali na vyhýbanie sa, sa snažím vo svojej doktorandskej práci preukázať (používajúc dáta z projektu IMMERSE), že nie je mierou, do akej miery používate určité stratégie v každodennom živote alebo nepoužívate, čo predpovedá symptómy duševného zdravia a negatívne výsledky, ale skôr ako ich používate, ako aj kontext, v ktorom ich môžete použiť. Dovoľte mi poskytnúť reálny príklad na demonštráciu tejto myšlienky. Predpokladajme, že máte niekoľko esejí s blízkymi termínmi. Je pravdepodobné, že sa cítime dosť stresovaní, preto je prirodzené potlačiť tieto preťažujúce pocity stresu a pokúsiť sa vyhnúť myšlienke na ďalšie eseje, aby ste sa mohli sústrediť na aktuálnu. V tomto prípade môže aplikovanie tejto "techniky" (vyhýbanie sa) na túto situáciu skutočne umožniť sústrediť sa na písanie každej eseje, ako prichádza, a pomáha nám vyhnúť sa pocitu preťaženia stresom z viacerých iných termínov. Skutočne, v tejto situácii by sa použitie vyhýbania mohlo považovať za adaptívne. Predstavte si však, že nie len začnete vyhýbať sa myšlienke na ďalšie eseje, ale tiež začnete odkladať písanie aktuálnej, pretože sa cítite tak stresovaní. Predstavte si, že dôjde k bodu, keď sa vyhnete tomu, aby ste išli na hodinu, na ktorú je esej určená, pretože vás to stresuje, alebo si predstavte, že prestanete vôbec myslieť na esej, aby ste sa vyhli pocitu paniky. To ukazuje bod, v ktorom sa stratégia stáva nepomocnou a skutočne je maladaptívna.

Ako súvisí toto všetko s projektom IMMERSE? No, projekt IMMERSE vyvinul aplikáciu založenú na metodológii zážitkového vzorkovania, ktorá nám umožňuje zaznamenávať príznaky duševného zdravia pacientov a stratégie zvládania, ktoré používajú, v ich každodennom živote. Tiež sme schopní pochopiť, ako efektívne niekto môže tieto stratégie aplikovať vo svojom každodennom živote. V mojej doktorandskej práci sa snažím lepšie pochopiť, ako variabilita, v ktorej pacient aplikuje vyhýbanie sa vo svojom každodennom živote, môže predpovedať príznaky duševného zdravia. Myšlienka je taká, že čím lepšie niekto dokáže flexibilne aplikovať vyhýbanie sa v rôznych kontextoch a emocionálnych stavoch, tým lepšie môže byť jeho duševné zdravie. Tiež ma zaujíma, či sa variabilita, v ktorej niekto dokáže aplikovať vyhýbanie sa, zlepšuje počas terapeutickej intervencie a či by to mohlo byť životaschopné cielené mechanizmus zmeny v terapii.

Projekt IMMERSE poskytuje dokonalý spôsob, ako sa pozrieť na tieto otázky, keďže pacienti budú pomocou aplikácie sledovať svoju náladu a spôsoby zvládania počas niekoľkých časových bodov počas roka. Vráťte sa, keď bude rekrutácia ukončená, aby ste sa dozvedeli, či mám nejaké predbežné výsledky!

Referencie

Hayes SC, Wilson KG, Gifford EV, Follette VM, Strosahl K. Experimental avoidance and behavioral disorders: a functional dimensional approach to diagnosis and treatment. J Consult Clin Psychol. 1996 Dec;64(6):1152-68. doi: 10.1037//0022-006x.64.6.1152. PMID: 8991302.